Podivná objektívnosť Juraja Koníka v SME

Autor: Ján Morávek | 1.6.2013 o 20:26 | (upravené 1.6.2013 o 22:28) Karma článku: 5,01 | Prečítané:  870x

Očakávam, že sa na mňa po tomto blogu spustí vlna negatívnych reakcií od ľudí čo podobne ako ja pozorne sledujú dianie v Dopravnom podniku Bratislava (DPB) v súvislosti s obstarávaním nových trolejbusov a následné články v denníku SME. Na ich základe si totiž môže človek myslieť všeličo o objektívnosti tohto obstarávania, aj keď pravda je zdá sa niekde úplne inde. Jednoducho, nemohol som už mlčať. Rozhovor s primátorom Milanom Ftáčnikom bola tá povestná posledná kvapka a povedal som si, musím to povedať, vysvetliť, objasniť... . Ponúknuť iný pohľad na celú túto vec. Spoluautor spomínaného rozhovoru a zároveň šéf regionálnej časti Bratislava denníka SME Juraj Koník zašiel podľa môjho názoru už príliš ďaleko. Zdá sa totiž, že využíva stránky SME na riešenie svojich osobných sporov a problémov so súčasným šéfom DPB Ľubomírom Belfim.

 

Koncom týždňa vyšiel veľký rozhovor s primátorom Ftáčnikom. V printovej verzii denníka SME v Bratislave mu dokonca venovali dve celé strany. (tu si ho môžete prečítať: http://bratislava.sme.sk/c/6818903/primator-ftacnik-dopravnemu-podniku-som-dal-zltu-kartu.html) Pre mňa osobne je to len pokračovanie niečoho ako kampane denníka SME na tému “zlé súčasné vedenie DPB, zlý tender...” . Redakcia regionálnej časti Bratislava denníka SME tender na nákup nových trolejbusov sleduje od jeho začiatku veľmi pozorne. Presne nato tu je a tak by to malo byť, ale ... Práve to “ale” vo mne vyvoláva veľkú pachuť. Od samého začiatku tu bolo totiž cítiť až prehnanú snahu nájsť na tomto nákupe problém, ktorý by sa dal otočiť proti Belfiho manažmentu v DPB. Už od okamihu vyhlásenia prvej súťaže sa v ňom snažili nájsť problém za každú cenu. Veď zoberte si už len titulky článkov ako, “Podmienky tendra DPB diskrimiujú, tvrdí podávateľ námietok”, “Šéf dopravného podniku zvýhodnil J&T, Ftáčnik ho podržal” a následné titulky reakcií DPB na ich webe, “Denník SME opäť zavádza a klame”, či “Denník SME zavádza čitateľov”... Nie nejdem a nechem tu robiť arbitra, svoj názor na tento tender som už verejne na svojom blogu SME publikoval.

Ide mi skôr o to prečo to tento denník, ktorý mám naozaj veľmi rád, robí, teda prečo sa nesnaží byť objektívny. A prosím netvrďte mi, že tomu tak nie je. Zoberte si napríklad informovanie SME o námietkach na tento tender, ktoré podala spoločnosť Teknoplast z Nových Zámkov. Denník im venoval neuveriteľne veľký priestor a to napriek tomu, že samotný riaditeľ Belfi od začiatku tvrdil, že ide len o účelovú obštrukciu zo strany neuspokojeného dodávateľa z čias Zahradníkovho bačovania v DPB. Denník SME prinášal zaručené informácie, že podmienky tendra "odporujú ustanoveniam zákona o verejnom obstarávaní a nepodporujú čestnú hospodársku súťaž,". To všetko na stránkach tohto denníka tvrdil konateľ Teknoplastu Miroslav Kondrlík. Dohromady podal námietok šesť, tri proti podmienkam v oznámeniach a tri proti podmienkam v súťažných podkladoch. Čas dal Belfimu za pravdu. Úrad pre verejné obstarávanie totiž všetky námietky Teknoplastu zamietol. To už SME samozrejme neriešilo a nikdy nezverejnilo. Tender sa nakoniec musel opakovať. Vyhlásenia politikov a mediálna kampaň urobila svoje. Nič mimoriadne, mnohé tendre sa robia na viac krát, v konečnom dôsledku aj na samotnom magistráte a v prípade DPB ide od čias Belfiho pôsobenia vôbec o jediný tender s ktorým bol problém. Robili ich pritom viac ako 150.

Veľmi ma však zaujímalo prečo sa SME tak snaží, ale neriešil som to. Domnieval som sa, že chce len za každú cenu kritizovať “červeného” Ftáčnika a “jeho” mestské podniky. Neriešil som to až do spomínaného rozhovoru s primátorom. Otázky, respektíve konštatovania v nich ma šokovali. Napríklad táto: “Ak sa pozrieme spätne na podmienky tendra, tak nám nenapadá iná možnosť, ako hrubá nešikovnosť alebo zámer.” Odvážne tvrdenie. Vytočil som telefón a začal som pátrať, kto je Juraj Koník, spoluautor rozhovoru a šéf Bratislavy v denníku SME. Netrvalo to dlho. Slovensko je rozkošne malé. Zistenia pobavili a zarazili zároveň. Pán Koník totiž pracoval v našej jedinej spravodajskej televízií a práve v tom čase generálny riaditeľ TA3 Ľubomír Belfi ho z nej vyhodil. Zašlo to až tak ďaleko, že pána Koníka musela z budovy televízie vyviesť bezpečnostná služba. A od vtedy sa zdá, že pán Koník išiel pánovi Belfimu po krku. Za každú cenu. Škoda len, že si to nikto z kompetentných v denníku SME nevšimol, alebo nechcel všimnúť a nikomu to ako keby nevadí. Poslanie denníka by však malo byť iné, ako vybavovanie si osobných účtov a zavádzanie čitateľov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?